Aaaa...som späť! Ako sa máte decká? Prežila som super dni.
Ale teraz k veci. Práve som si uvedomila, koľkokrát používam slovo "ja". A myslím že všetci sme svojím spôsobom egoisti, nie? Celý deň myslíme iba na seba, čo urobíme, čo sme urobili, čo si oblečieme, čo budeme jesť... Ja už mám toho dosť! A viete čo ešte? Neskutočne ma dožiera sebaľútosť. Niektorí, ktorí ešte sledovali frappy, vedia oč om hovorím. Áno ľutovala som samu seba, ako keby som mala najväčšiu smolu na svete, ako keby som už mala umrieť. Robila som z toho zbytočnú vedu. A veľkú. Teraz ma vie naštvať keď vidím (čítam) ako sa niektoré pipky na blogoch sťažujú, že pribrali pol kila, alebo tie, ktoré si myslia, že sa pre ich malé prsia zrúti celý svet. Pane bože, uvedomte sa!
Otvorte oči! Na svete žijú ľudia v omnoho horších podmienkach. Zoberte si ľudí na predmestiach Indie. Napríklad tých, čo bývajú pri rieke. Ľudia sa v nej umývajú, pijú, varia z tej vody. To by bolo ešte OK, no oni tam aj POCHOVÁVAJÚ. Ľudí, zvery, proste všetko. A zoberte si to tak, že oni sa umývajú vo vode, v ktorej plávajú napoli rozložené ľudské telá, pijú z vody, v ktorej existuje miliarda baktérií, ktoré ich zabijú. Viete si predstaviť, že by ste v týchto podmienkach žili VY?
Porozmýšľajte o tom.
