Nasledujúca báseň je inšpirovaná človekom, ktorý ma mnohému priučil:
tolerancii, láske, obetavosti. Preto mu ju aj venujem.
Pritom ani nevie, čo všetko mi dal. Tolerancia - bola som tolerantná keď som ho stretla s frajerkou, aj keď som
vedela čo spolu robia. Láska - bezhranične som ho milovala. A aj milujem.
Obetavosť - obetovala som pre neho svoju myseľ,
svoje osobné a vlastné šťastie, len nech je šťastný on.
ANJEL
Žiť s ľuďmi, ktorí nikomu neveria
je horšie ako flákanie na predmestiach.
Popritom stále na teba myslieť,
vo tej chvíli zistiť, že neviem nič vymyslieť.
Trápiť sa preto, čo by bolo keby
trápiť pre stratené chvíle nehy.
Žiť v ustavičnej neistote, ktorá ma už zožiera
núti ma v kuse spomínať na toho anjela.
Keď roztiahol krídla,
všetko bolo žiarivé, sťa bublinky z mydla.
No v tom príde diabol
v podobnizni ženy
keby si tam nebol
tak sa všetko zmení.
Anjel krídla však stiahol späť
a z tvojho srdca stal sa ľadovec.
Zapredal si všetku lásku,
pre prítomnosť diabla,
zapredal si každú hlásku,
ktorá mi hrdlo stiahla.
Anjel padal do hlbín,
srdcervúco skríkol
dúfa, že nás uvidí,
a ja že si neubzikol.
Smútim nad tou trhlinou
v našej rozprávke
dúfam že si šťastný
ako vtedy na nahrávke.
