A som v prdeli. Teraz čisto a nefalšovane. Chce sa mi revať, kričať, rozmlátiť všetko okolo seba, nadávať... Naj kamoška mi povedala, že tá spolužiačka čo je do môjho terajšieho frajera zamilovaná, sa jej priznala - povedala že tuší, že medzi nami dvoma niečo je. Vraj to vyplýva z toho ako sa na seba pozeráme. Cha.
A to hovorila v piatok, keď som nebola v škole a keď sme my dvaja ešte spolu ani nechodili. ON bol taký, ako som čakala. Práve preto mi doplo, že to bol naozaj veľmi zlý nápad. Len na mňa pozeral usmieval sa, robil blbosti. Bolo to až príliš okaté a ja tú babu nechcem zraniť. Povedal že si to vraj ešte rozmyslí. Dočerta s ním!
Čo si o sebe dopekla myslí? Ja sa s ním nemienim na verejnosti oblizovať ako keby som dáka šľapka. To nech si nemyslí. Mne bolo dobre bez frajera, asi mu to poviem nech to bude medzi nami ako predtým nezmyslom.
Práve počúvam Hysteriu od Muse. Včera som si urobila dosť sentimentálny večer. Poplakala som si, počúvala som LEva a jeho nádherne songy. Plakala som, pretože ON nevie čo sa zo mňa stane keď som vo vzťahu. Keď sme bol viac než kamaráti, ale nechodili sme spolu, bola som fajn. Taká milá, otvorená, tolerantná. Lenže tým že so mnou začal chodiť to celé pokazil. Vo vzťahu sa zo mňa stáva odporná a žiarlivá xantypa, striehnem na každý jeho krok a nedám mu dýchať. Pretože ho mám rada, tak to nechcem. Nechcem aby som mu odhalila túto moju temnú stránku.

Omlouvám se, že ti píšu tak dlouho. Ráda spřátelím. :)