Naozaj neviem čo sa so mnou deje.
Asi som sa definitívne zbláznila.
Som hrozná. Hrozná dcéra, hrozná
kamarátka, hrozná ženská.
Stalo sa to čo som si nikdy
nevedela ani predstaviť.
Zamilovala som sa. Ale pre zmenu
ozajstne, reálne, živo.
Ale objekt tejto lásky je pre mňa
zakázaný. Hej. Je to skorofrajer
mojej skorokamarátky. Bolí to.
Jedna časť mňa ju chce provokovať,
druhá časť chce ostať v kľude.
Je to môj veľmi dobrý spolužiak
a kamarát, v podstate mi je viac
ako rodina. Celé dni sa buď hádame,
uzmierujeme ale bláznime.
Naša zvyčajná téma sme my dvaja - ako sa máme radi, čo si o sebe myslíme. Tak tomu bolo aj dnes.
Pýtal sa ma, že čo si o ňom myslím. Povedala som mu len to, že je dosť nespoľahlivý a že nech sa na to neuráža.
Spýtal sa ma, ako ho mám rada ak ho rada mám. Povedala som mu že dosť, je ako keby môj súrodenec. Povedala som, že mi na ňom veľmi záleží a kebyže odíde tak mi bude chýbať.
Potom som tú otázku položila ja. Najprv odpovedal že som v "poho", ale potom sa dostal k tomu čo som asi (ne)chcela počuť. Povedal že ma má rád viacej ako kamarátku ale na frajerku to nestačí. To ma zarazilo.
Až teraz si uvedomujem že ho asi....veď viete čo. Ľúbim. Je mi to také ťažké napísať, ako by mi to definitívne
spečatilo pocity, akoby sa potom už nedali zmeniť. Dosť ma to všetko mätie.
Naozaj neviem čo mám robiť. Je odo mňa asi o pol roka mladší, no mám ho veľmi, naozaj veľmi rada.

myslím, že vek nikdy nehrá rolu ;) pozri, radím ti, nech si to s kamoškou vyriešiš, ak by s ňou nechodil, bolo by super, keby chodí s tebou. ale radšej jej ho neskúšaj prebrať, alebo podobné, myslím, že kamarátstvo je oveľa dôležitejšie ako chlapi.. toľko k môjmu názoru :)