Zvykol si sa usmiať,
keď sme sa stretli.
Zvykol si sa pýtať,
tvoje oči ma vždy viedli.
Zvykol si ma bozkať,
keď si ku mne prišiel.
Zvykol si sa lúčiť
s láskou keď si išiel.
Zvykol si ma ľúbiť,
každú noc a každý deň.
Zvykol si mi sľúbiť,
no bol to iba sen.
Veľa vecí si zvykol robiť,
no už nezvykneš.
S jednou vecou si ma klamal,
že nikdy neodídeš.
Klamal si aj vtedy,
to všetko bolí ako vredy.
Klamal si mi vo všetkom,
vraj si nepodľahol úletom.
Tie lži boli ako veľké črepy,
ja som ich vidieť nechcela,
no zbadal by ich aj slepý.
Každá sekunda strávená s tebou,
každý jeden deň bol naplnený nehou.
Každý týždeň ľúbila som ťa stále viac,
po mesiaci nedalo sa prestať.
Bol si ako droga,
opájal si mi telo.
Ty si musel cítiť
že milujem ťa vrelo.
To všetko je už preč,
hodiny strávené s tebou.
Bral si mi z hrdla reč,
keby si radšej nikdy nebol
vyslovil tie slová,
plné lží a klamstiev.
Keby si ma radšej
nikdy v živote nechcel.
Teraz je už neskoro že
čo by bolo keby,
môžeš si byť istý,
zobral si mi posledný kúsok nehy.

Tomu patří jen: *MILIONY TLESKAJÍCÍCH SMAJLÍKŮ*... Úžasná básnička ;), nemám slov..