close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

It´s just you and me and honestly, that´s everything I need.

28. září 2011 v 17:22 | Gabika Lau |  nervous diary
Tak a idem na to. Vypísať sa, vyplakať sa zo všetkého, čo ma večne trápi a nedožičí mi to spánku. Miestami to bude možno preumelkované, ale v tejto chvíli mi je jedno dokonca aj to, že v mojej izbe je väčšia zima ako vonku. Slzy mi opäť tečú po tvári, akoby sa pretekali, ktorá skôr dopadne na bielu deku a zanechá na nej čierne stopy po mejkape. Sedím a pozerám sa na svojich anjelov, ktorí mi odmietajú pomôcť a otáčajú sa ku mne chrbtom. Poslední dvaja, a aj oni odchádzajú. Tá rana páli ako žeravé železo, chýba mi ten opojný pocit, keď som sa kúpala v jazerách letargie. Ach sladká letargia, ako dobre mi bolo, keď mi zožierala celé telo. Ako som len ležala na posteli, nemohla som sa pohnúť, od žiaľu zo mňa vyprchali posledné kúsky sily. A teraz v sebe nemám nič, som prázdna ako mozgy ľudí naokolo. Cítim sa ako cigareta - rýchlo si každý zobral to dobré, no keď prišlo na filter, ktorý ich pred všetkým chránil a ktorý si žiadal trochu úcty pre seba, špak zahasili a odhodili. Lebo keď človek berie, je to pekné. No dávanie už mnohých tak nenapĺňa ako kedysi. A ja sa ako špak váľam po zemi. Tí čo o mňa zakopnú, mi nevenujú ani jeden jediný pohľad. Nepočujú ako kričím o pomoc a ja už ďalej nevládzem. Momentálne ma nejaká dobrácka noha odkopla do kanála, a ja sa rútim dolu raketovou rýchlosťou. Zdá sa že dno je v nedohľadne, no zrazu - čľup! Padám do vody. Chvíľu akoby som na samé dno klesala, no moja podstata ma ťahá nahor a ja sa nechávam unášať prúdmi tohto hlúpeho, špináveho a páchnúceho potoka. Chcem ísť hore, no nedá sa viac. Uviazla som na mŕtvom bode. Niekedy ma voda zanesie nižšie, klesám pomocou miniatúrneho vodopádu. V poslednej chvíli začne pršať a hladina stúpa čoraz vyššie. Začujem tóny, ktoré mi utkvejú v pamäti a už ako človek zložím pieseň bez textu a bez súvisu. Nikto ju nepochopí, pretože je tvorená nepotrebným človekom. A iba ten vie čo pieseň vyjadruje. Stále je na dne, no prežíva iba pomocou hudby.
Neexistuje žiaden človek, ktorý by tej opustenej ženskej pomohol. Ale nie, je tu jeden. No on nepríde. Nevráti sa, pretože ho už nazaujíma. Nechce ju vidieť, nechce spomínať a oživovať staré rany. A žena trpí a trpí naďalej, aj keď s tým už chlap nemá nič spoločné. Ženu zožiera jej vlastné vnútro, vlastná podstata.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Vonnie Black | Web | 28. září 2011 v 17:29 | Reagovat

Zlatko... Neviem čo povedať :(

2 Ro | Web | 28. září 2011 v 18:52 | Reagovat

ach. ver mi že raz to zlé obdovie prekonáš, aj keby trvalo tisícročie (čo nebude) bude aj svetlo na konci tunels. :)

3 Nikushka | Web | 28. září 2011 v 18:59 | Reagovat

na blogu mám bleskovku, zapoj se :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.