close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Návrat.

17. září 2011 v 13:16 | GL
Vitajte, práve som sa rozhodla vrátiť sa domov. Idem sa vrhnúť na prerábku.

EDIT: Prerábka hotová.

A prečo som sa rozhodla obnoviť to tu?

Pretože to je jediný blog kde som sa neskrývala ako taká zbabelá čupka. Vždy som chcela mnoho vecí, a vždy som ich dostala. No nie preto, žeby mali otec s mamou neobmedzené vrecká, práve naopak. Musela som pre každú drobnosť tvrdo drieť. Chceš nejaké vreckové? Zaslúž si ho. Chceš byť úspešná? Uč sa. Chceš mať psa? Staraj sa. Chceš aby bolo všetko podľa teba? Makaj. Toto bola moja životná filozofia. Ako najmladšiu dcéru ma všetci ľúbili, každý ma len na rukách nosil a rozmaznával. Mala by som byť malý a rozmaznaný fracek, to hej. Ale nie som. Život mi uštedril mnohokrát až nepekné rany. Keby to bolo mne, tak by mi to nevadilo. Veď koľkokrát som okúsila bolesť zlomených rúk? Najmenej päťkrát. Dokonca som mala aj krásne narezanú rohovku, pretože mi niekto hodil niečo do oka. Ale toto, čo bolo potom, sa mi nepáčilo. Rodičovské hádky pozná každý, to hej. Moja mama je silná žena a otec silný, hoci trochu dosť tvrdohlavý chlap. Hádali sa spolu pre hovadiny, no čím sú starší, tým viac sa majú radi. No a teraz k podstate: Otcov infarkt. Keby niet suseda-lekára, nebol by tu. Jeho tvrdohlavosť. Alkohol a cigarety. Babka, dedko a cukrovka. Neskôr rakovina. A potom ujo a cukrovka. Mama a CHOCHP. A to spomínam len tie najhlavnejšie. Štve ma, aké rany Boh udeľuje mojím blízkym a priznám sa, že mám chuť na neho poriadne nakričať. Je mi jedno, že vie čo robí a prečo to robí, teraz je vo mne jediný detinský dôvod - prečo moja rodina?! Každý jeden večer ho prosím, nech sa vyliečia a nech sú zdraví. A ak má tie choroby mať niekto z mojej rodiny, nech som to radšej ja. Veď som mladá - cukrovku by som zvládla lepšie ako starkí. A o ostatnom nehovoriac.
Raz dávnejšie mi mama konečne povedala pravdu. Moja najstaršia sestra bola odmalička postihnutá - detská mozgová obrna. Poškodené rečové centrum, pretože pri pôrode sa jej omotala pupočná šnúra okolo krku a ona sa takmer zadusila. Koľkokrát nám mnohí hovorili, že by bolo ľahšie dať ju do ústavu. No pokým som ja nažive, nedovolím to, a moja rodina tiež nie. A potom matka priznala farbu - mala som skončiť ako Maťka. Ochrnutá, zdravotne postihnutá. Pretože aj ja som mala okolo omotanú pupočnú šnúru, no stihli ma zachrániť skôr, než by sa mi stalo tamto. A teraz uvažujem - keby tomu doktor nezabránil, bolo by to lepšie? Pre mňa asi nie. Ale obišli by moju rodinu všetky tie odporné choroby, ak by som zostala ako moja sestra? Možno. Teraz sa za to môžem v pohode obviňovať. No už tým nč nezmením.
Pamätajte - na každú sviňu sa varí voda, no na tie veľké to trvá dlhšie.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Vonnie Black | Web | 17. září 2011 v 17:43 | Reagovat

Nechápem, prečo je život tak strašne nefér :( Prečo tí, ktorí toho zažili veľa dostávajú ďalšie a ďalšie rany ;( Zlatko moje, hrozne ťa obdivujem, vieš? Pretože áno, aj ja som toho zažila nemálo, ale aj tak, ty to máš podstatne horšie a si silná. Fakt ťa obdivujem <33 Si môj vzor normálne :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.