EDIT: Kašlem že si skomercionalizovaný, aj tak ťa ľúbim Ty :)
A o čo ide? Mám narodeniny. A som naštvaná. Sedím na riti, je mi zima a nič nerobím. Skvelé... A čo ma viac sere? Že jedno zistenie mi nádherne rúca plány. Povedala som si, že už o ňom v škole nebudem nič hovoriť. Lebo tá malá zasraná...ách, ho pozná. On sa mi zveril s tajomstvom, a nikomu ho nepoviem. Nechcem ho sklamať. A aj tak cítim za týmto všetkým niečo viac. Neviem čo, proste je to len taký pocit. A nie, nie, nie! Už nedovolím aby mi čokoľvek pokazilo existenciu. A určite nič čo bude mať niečo spoločné s nimi. S ním. Alebo s ňou. Kurva, až teraz si uvedomujem, čo všetko som mu povedala....a ak si pustí hubu na špacír, každý ma bude nenávidieť...kurva, poznám ho ledva mesiac a povedala som mu viac ako niektorým v mojom živote! Je toto normálne? No je??? Nie. Zasa som príliš dôverčivá. Ale ja už ďalšie problémy znášať nebudem. Pekne krásne pôjdem si ja po svojom. A ak sa budú chcieť niektorí, ktorí pre mňa veľa znamenajú hádať, už to celé raz a navždy skončím. Budem mať pokoj ja a aj oni a celkovo všetci. A taký detail - nikoho z nich pri mňa nesmú pochovať, musí byť minimálne sedem hrobov odo mňa!
Zase to celé na mňa ide. A ja už absolútne nemám žiadnu chuť s tým niekoho obťažovať. Seriem na to. Prisahám, ak sa to poserie, už stratím trpezlivosť.

Neboj sa, dopadne to fajn :) A z tých kráv čo ho poznajú si nič nerob ;)