Seriózne rozmýšľam, že uplatním svoju výbušnú povahu a dám sa na nejaké bojové umenie. Síce neviem, ako by som skĺbila rozbité hánky s hrou na mojej drahej Cecílie. Bolo by to neveľmi produktívne a dosť bolestivé, čo mi je smaozrejme fuk. Au, bolí, bolí, bolí!!! Pravá ruka v keli, pekne povedané. Neviem ako zajtra napíšem tie tri písomky. Celé hánky krvavé, tento kúsok článku mi trval napísať 10 minút. Chápete to?! Za ten čas by som napísala celú ságu! Nenávidím Dettol. Samozrejme okrem toho antibakteriálneho prenosného gélu, to ľúbime s kamarátom fetovať...Toho sa tam má dať kvapka, my si vytlačíme pol fľašky na ruku a mokré smradľavé ruky si navzájom fetujeme a smejeme sa na tom. Neviem či je ten smiech následkom toho božského gélu, ale myslím si že aj hej.
Nemala som spomenúť toho kamaráta. Doriti! Mám ho strašne, strašne, ale strašne moc rada. Chýba mi. Celé leto sme trávili spolu - prechádzali sme sa po parku, po zapadnutých uličkách a diskutovali o všetkom. Neraz sa nám podarili kúsky, na ktoré nikdy nezabudnem. Spomínam si na ten horúci letný deň. Cestovala som do Bratislavy. Mala som biele minišaty, no i tak mi bolo príšerne teplo. Cestou cez Aupark sme sa stretli - a už spolu sme blúdili krásnym zeleným sadom Janka Kráľa. Keď sme prišli do Arény, zaregistrovali sme sa a hybaj von! Keď sme zbadali ostrekovač, hlavou nám prebehla asi jedna a tá istá myšlienka - voda, studená voda. Ten ostrekovač striekal prúd vody, nerozprašoval to. Obaja sme sa pod to hodili, ja som nerozmýšľala, že mám biele šaty a že mi kúsok bude presvitať celé telo. Čarovný moment nastal, až keď si ľahol na múr a volal ma k sebe. Ako sme tam tak ležali, mokrí, vybesnení, unavení, začala som si viac uvedomovať jeho prítomnosť. Tú telesnú. Naraz sa otočil nabok a hľadel mi do očí. Neviem si pomôcť, ale keby nie som zbabelá, tak v tej chvíli to mohlo prerásť aj do vzťahu. Len sme tam ticho ležali a čumeli na seba ako teľce. Keď sa začal približovať ku mne, zdupkala som. Nie som na to hrdá, ale proste vyplašila som sa a mozog zavelil útek. Bola by som radšej keby povedal útok. Ale nie. Obaja sme to cítili. Po prednáške sme šli naspäť, cez Sad Janka Kráľa. Zamotal nás do nejakej stratenej cestičky a dal si dolu tričko. Poviem vám, v tej chvíli som musela vynaložiť celú svoju silu, aby som zachovala kamennú tvár. Priblížil sa ku mne, niečo medzitým hovoril. Neregistrovala som čo hovorí, vnímala som len jeho. Doriti je o rok starší odo mňa, a je to poloboh. Nevedela som čo chce robiť, no potom mi došlo, že mám v ruke jeho tašku a v nej je jeho druhé tričko.
No potom sa to celé pokazilo. Mala som nových kamarátov, a nejak som musela byť aj s nimi. Čarovné chvíle s ním? Už sa nekonali. Mala som pocit, že bol naštvaný, urazený. Videla som mu v očiach, že sa pre niečo trápi, ale ani za svet neviem prečo. Tak som chcela, aby bol šťastný!
(budem to musieť rýchlo dopísať, lebo ak teraz odbehnem na vécko, stratím niť)
V skratke - na poslednej prednáške bolo všetko super. Prekvapilo ma jeho gesto - v t o ráno bola zima. A ja krava som dúfala v horúci letný deň, tak som nasadila opäť čierne minišaty s ružami. Takmer mi riť zamrzla. Keď sme sa videli, išli sme k sebe a kecali sme. Zrazu som len cítila ako ma objíma. Pozerala som na neho ako teľa - nechápala som. Na moju otázku poznamenal, že vidno, že mi je zima a že sa celá trasiem, a že ma chce zahriať. To bolo teda milé. Nezvykol sa ma dotýkať. Ale v ten deň si to neodpustil. Bolo to náhodné - jeho ruka na mojom stehne uprostred tlačenice, jeho ruka na mojom páse...a tak. Dosť ma to prekvapilo. Ďalej vyhlasovali súťaže - ani jeden z nás sa nezapojil, ale držali sme si palce. Doslova. Boli sme tam pomotaní cez dve sedačky a rehlili sa ako kone.
Naozaj mi chýbaš, N. . Neviem či to čítaš, myslím že nie. Ale keby hej, tak chcem aby si vedel, že ťa mám naozaj rada a že mi veľmi chýbaš.

Poznám to, poznám. Keby nemám naložené v gatiach, tak som minulý rok mohla byť niekde úplne inde.. Sakra :'(