Bolo to cez leto....
Stretli sme sa asi tretíkrát, mal koncert s kapelou. Mala som pätnásť, utekala som odvšadiaľ, najmä sama pred sebou. Tešila som sa, kedy ho konečne uvidím, lebo mi chýbali tie zmysluplné debaty. Miluje to čo ja, preto ho milujem. Je neskutočne zvrátený, zároveň však milý a pozorný. Videla som ho na pódiu, ako to drtí na svojej Fenderke. Išlo mu to, čo iné povedať. Dostala som sa hneď pod pódium, a on sa na mňa neustále pozeral a škeril sa ako decko pod vianočným stromčekom. Vlasy mu padali do očí, vraštil obočie, v ktorom bol dvojitý pírsing a hravo sa usmieval. Miestami to prechádzalo do rehotu, a vtedy sa mu v ústach zaleskol pírsing. Nadšene na mňa vyplazil jazyk, ja som mu ukázala ten svoj.
Po konci piesni šuchol gitaru do kúta, a niekam zmizol. Zrazu som pocítila, ako ma zozadu dvíha. Vrieskal, smial sa, točil sa so mnou, a ja tiež. Bola som neskonale šťastná už len z toho, že ho vidím. Vtisol mi na privítanie bozk, ktorý ma fakt prekvapil. To dáva každej kamarátke francuzáky...? "Som neskutočne rád, že si prišla! Bože, teším sa jak malé decko," smial sa sám na sebe. Bol neskutočne krásny. Úsmev od ucha po ucho, prežiaril dokonca aj svoje piercingy. Rozprávali sme sa, on ma držal okolo pásu a viedol k bufetu pre pivo. "Maťo, ale ja nepijem," usmiala som sa na neho. "Srdiečko, toto je to najlepšie pivo pod slnkom, to musíš ochutnať," rehlil sa ako kobyla. Prijala som to teda, vzala plný pohár piva a šla si s ním sadnúť.
Večer ma vzal pri rieku. Bolo to naozaj nádherné prostredie, mesiac sa odrážal od hladiny a toto dodávalo celému miestu akýsi...magický nádych. Romantický. Sadla som si do trávy a stiahla aj jeho. Rečnili sme o všetkom možnom, až prišla reč na kérky. "Mám jednu, dosť veľkú," uškrnul sa. Stiahol si tričko a predviedol mi svoje tetovanie v plnej kráse. Bol to drak, čínsky drak. Tiahol sa od krížov až k pupku, no strácal sa za lemom nohavíc. Keď si všimol môj pohľad, zazubil sa ešte viac: "Tak hlavu už neuvidíš...či?" Srdce mi búšilo a tak som tiež odviedla reč späť na kérky. "Aby si nebol namyslený, že si široko-ďaleko jediný, ktorý má tetko...aha," povedala som, otočila som sa mu chrbtom a odhrnula vlasy. "Mám dve," vyhlásila som pyšne. V tom som pocítila jeho horúci dych na šiji. Telom mi prebehlo príjemné mravčenie, mala som motýle v bruchu. Odzadu ma objal, hladkal mi brucho a zašepkal: "A kde je to druhé?" Ako v tranze som skrčila ľavú nohu a vyhrnula si mini-šortky. Ohromene pozeral. Nastala navonok dosť ošemetená situácia. No vo vnútri som už dávno vedela čo sa stane...
"Chcem si to pozrieť dôkladnejšie," vydýchol. Presunul sa pri moje nohy. Pravú mi odtiahol, a prstami jemne skúmal potetovanú kožu. "Hmpf," dusila som smiech, " Okrem toho že to šteklí, máš hlavu medzi mojimi nohami, Maťo." Fakt mi bolo do smiechu. On sa tiež usmial, ale nejako...inak. Tajomne. "A vadí ti to? Lebo ja nič zlé nerobím...Ale môžem robiť napríklad toto," pošepkal, a už sa tetovania dotýkali jeho pery. V tom momente som zabudla na okolitý svet, vnímala som len jeho. Postupne sa presúval hore, skončil pri mojich perách. Stiahol mi dolu tričko a venoval sa mojím kľúčnym kostiam, krku, a takisto zablúdil aj na oné inkriminované partie. Veľmi pomaly, akoby spýtavo smeroval čoraz nižšie. " Maťko...ja..ja som ešte nikdy..." zamrmlala som. "Ja viem...a... chceš...?" Nezmohla som sa na slová, odsúhlasila som len tým, že som mu čoraz viac opätovala bozky. Asi viete ako to skončilo... Čisto pragmaticky môžeme povedať, že som vedela, že hlavu jeho draka raz uvidím.
