close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Piata kapitola.

13. prosince 2011 v 20:29 |  Stratené srdce

"Hej, prišiel nejaký chalan a chce teba, tak ti ho sem pustím," zabručala nejaká baba cez pootvorené dvere. Nemala som najmenší nápad, kto to je, tak som sa ani nepokúšala pozbierať. Schúlila som sa do klbka a zakryla som sa dekou. Dotyčný vošiel a zatvoril dvere. Posteľ pri mojich nohách sa prehĺbila, sadol si tam.

Pomrvila som sa, bola som nepokojná. "Prepáč mi," zamrmlal povedomý hlas. Ach nie. Prosím nech to nie je on, nech sa mi to všetko iba zdá. "Zmizni," povedala som. Vyhrabala som sa spod deky a bez slova som na neho hľadela. Mal zmučenú, strhanú tvár. "Nie, ja...reagoval som ako kolosálny chuj, idiot a sviniar...Ja sa na to dieťa teším, aj keď nechcem byť v osemnástich otcom...Ale keď už sa to stalo, budem stáť pri tebe," dostal zo seba. Vyzeral, že mu je to fakt ľúto. Nechcem mu veriť. "A ty si myslíš že týmto si to vyžehlíš alebo čo? Ja som nechcela otehotnieť, mám skurvených 15 rokov, teraz som dostala občiansky a už mám vychovávať dieťa? Vôbec mi nepomohlo čo si mi povedal, mal si reagovať ako chlap, ale zdupkal si ako zbabelec," šplechla som mu do tváre. Sklonil hlavu, kým mne sa po lícach nanovo kotúľali slzy. Nechápem kde ich toľko beriem. "Povedal som jej to, Vande. Poslala ma do piče. Prehodnotil som svoj názor a viem, že som reagoval odporne...Prosím, prosím odpusť mi. Chcem byť s tebou, aj s tým bábom," zašepkal. Videla som, že už aj jemu sa lesknú oči. Nechcem mu veriť, dofrasa. "A čo urobím keď opäť zdupkáš? Budem sa tváriť že mi to nevadí, alebo čo?" "Nezdupkám." Som strašne naivná, ale uverila som mu. Som proste dobráčka. Ale nechcem byť v tom sama, a to malé musí mať otca. A napriek všetkému ho fakt milujem. Posunul sa ku mne a objal ma. Posunula som sa, ľahol si vedľa mňa a ja som sa mu schúlila na hrudi. "A...čo som povedal...ja som sa proste zľakol, milujem ťa...a nechcel som aby si trpela," povedal. Neodpovedala som, lebo som absolútne nepochopila jeho logiku. Od vyčerpania som zaspala. O niekoľko hodín som sa zobudila na krik. "Ľudia, ona tu obrába chlapa!" Nič som nepochopila. Až potom mi došlo, že ležím na Martinovej hrudi. Dvere sa otvorili dokorán, do izby prudko svietilo svetlo. Marty sa podo mnou pomrvil, aj on počul krik. Do dverí sa tlačili temer všetky decká, až sa cez ne predral Jano, vychovávateľ. V tvári bol bordový, keď ma uvidel na Maťovi. "Ja ti to vysvetlím, to nie je tak ako to vypadá," začala som. Hlas sa mi triasol, lebo mi bolo jasné, že tuto sa už dlho neohrejem. Nemám už kam ísť. "Okamžite poďte obaja so mnou," zahlásil ľadovým hlasom. Vyhrabali sme sa z postele a poslušne šli za ním. Keď sme už sedeli v kreslách v kancli, Jano sa rozkecal. "Milión krát som povedal, že keď chcete mať sex, tak nie tu! Najprv to porušila Alžbeta. Tú som ešte našiel iba ja, to je v poriadku. Ale ty tu dávaš takýto príklad ostatným, uvedom sa! Alebo sa uvedomte radšej obaja," vydýchol. Tentokrát som pokračovala ja: "Nemali sme spolu sex! Iba za mnou prišiel, ohľadom jedného problému," tu som sa prudko sekla, no spamätala som sa, "Potom sme ležali na posteli a zaspali sme." Vidno že mi neveril. Už sa nadychoval, no Martin ho prerušil. "A je tu ešte jedna vec. Ten problém, pre ktorý som prišiel sa týka aj vás, myslím." Jano ho povzbudil pohľadom, nech pokračuje. Pevne sme sa chytili za ruky a ja som to zo seba dostala. "Čakám bábo. A Martin je otcom," vydýchla som. Jano na mňa neveriacky pozrel. Chvíľu menil farby, potom sa mu na tvári ustálila bledosivá. "Čo do...?! Robíš si zo mňa srandu, alebo čo?! Prečo ste si nedávali pozor...?!" Sklonila som hlavu, Marty ma objal okolo pliec. "Bolo to v lete, prišla za mnou...a proste sa to stalo, úplne neplánovane," zastal sa ma Maťo. Nakoniec to vypálilo tak, že o niekoľko týždňov sa budem musieť odsťahovať. Vraj dievča, ktoré čaká dieťa je už dospelá žena. Čo je toto za logiku...? Dosť som sa nad týmto rozčuľovala, pretože to musí byť akurát v tomto domove. S Martym sme to dlho riešili - napokon budem môcť bývať s ním u jeho starkej. Obaja jeho rodičia zomreli pri autonehode, takže aj on je v podstate sirota ako aj ja. Jeho starká nie je typická babička. Je dosť mladá, pretože Maťova mama ho mala v sedemnástich. Preto neodsúdila ani mňa, je mi ako mama, ktorú som nikdy nemala. Rovnako pripúšťa, že som na svoj vek nezodpovedná, keď som skončila tehotná. Školu som prerušila, chodím po brigádach, ktoré sa naskytnú. Nechcem byť u Milky keď sa malé narodí, hoci vraví že jej to nevadí. No musím sa naučiť zvládať všetko sama.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 mája | Web | 13. prosince 2011 v 20:31 | Reagovat

krásný designe, jednoduchý, ale hezký=) hele nemáš náhodou nějakej nápad na vánoční dárek pro kamarádky?? nutně potřebuju poradit =)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.