close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

What a wicked thing to say, you never felt this way.

8. prosince 2011 v 17:53
Stále mi po rozume behajú moje drahé Drogy. Čo už s tým...BTW: Tie vlasy už konečne nadobúdajú ryšavú farbu.

Asi idem konečne napísať niečo pomimo. Inak to je sčasti poviedka, no aj skutočnosť.

Milujem ho najviac, ako sa len dá. Upíšem pre neho dušu diablovi. Chcem ho. Najviac na svete. Bez neho už neprežijem, nedá sa to, ja nevládzem. Ale verte mi, že chcem zabudnúť, no nejde to, nejde nič! Ja viem, čo všetko sa deje...Viem, že teraz by mi malo byť najdrahšie zdravie. Že to potrebuje moja rodina najviac. Ale som zlá, keď chcem niečo pre seba? Keď som sebecká, a chcem, aby som bola s ním? Asi som. Aspoň tak to berie moja rodina. ,,Čo ti je?" ,,Nič, nechaj tak." ,,Povedz mi čo ti je, vidím že ti volačo je." ,,Povedala som nechaj to tak. Ty by si ma aj tak nepochopila. Akurát do mňa ešte nahučíš." ,,Nie si drzá? Som tvoja mama/sestra a chcem vedieť, čo s tebou je, tak mi to láskavo okamžite povedz." ,,Nemám dôvod a ani kúsok dôvery na to, aby som ti niečo také povedala. Nechaj ma." ,,Puberťáčka..."
Hej, toto mám namysli. Ani neviete, ako veľmi po tom túžim. Pôjdem od večere k stromčeku...Už len zo zvyku a z povinnosti hľadím podeň. Nič tam nie je. Ale, nie, tam vzadu sú nejaké...topánky?! To čo už má byť dofrasa...? Oči sa mi zapĺňajú slzami, môj pohľad stále stojí na tých topánkach. Zrazu sa pohnú. Hýbe sa celý stromček, niekto za ním je. Ale kto....? Spoza toho ihličnanu vylezie mužská postava. V izbe je tma, nevidím do tváre. Načahujem sa po vypínači, ale nikde nie je...! Čo to má byť...? Muž sa ku mne blíži, a mne v hlave prebiehajú všetky hororové scény, aké som kedy videla. No namiesto toho, aby mi prebodol brucho, ma nežne objímal. Nadýchla som sa, a náhle som spoznala jeho vôňu. Stojí tu, rovno pred tebou a objíma ťa, šepkal mi nejaký hlások vzadu v hlave. Oprela som si hlavu o jeho hruď a uvoľnene som vydýchla. ,,Maťo..." zašepkala som. Cítila som, že sa uškrnul. ,,Je mi z teba žena, vyrástla si, srdiečko," usmieva sa ďalej. ,,Vitaj doma, Maťko...Strašne...strašne si mi chýbal," šepkala som ďalej. ,,Ale no tak zlatko, nefňukaj mi tu, tešme sa, že sme opäť po dlhej dobe spolu," povedal. Pomaly ma od seba odtisol, prehliadal si ma. Potom sa otočil, niečo šťuklo a on držal v ruke zapaľovač. Pomaly zapaľoval jednotlivé sviečky, ani neviem kde sa tam vzali. Blikotali, pomaly zohrievali priestor a napätie rástlo. Istý čas sme spolu chodili, no to už je dávno preč....Hoci ja som ho neprestala ľúbiť. Ale on bude šťastný, iba keď bude bezo mňa. So mnou ho nečaká nič dobré. Rozišli sme sa ako kamaráti, je to stále môj najlepší priateľ.
,,Ach...niečo ti musím povedať...a nie som si istý, či sa ti to bude páčiť," náhle zneistel. Pohľadom som ho povzbudila. Úprimne som sa zľakla aj ja. Ak mi povie, že má priateľku...neviem ako to predýcham. Asi si objednám týždeň voľna v posteli a začnem piť. Podišiel ku mne, čo ma značne vytrhlo z mojich depresií. Otočil sa chrbtom, a stiahol si tričko. Stál predo mnou polonahý. Mne sa temer zastavilo srdce, pri pohľade na jeho mocný chrbát. Tento chrbát patril kedysi mne...
Keď sa otočil, takmer som si sadla. Na ľavej strane hrude mal tetovanie. On, veď on by sa nikdy nedal potetovať! ,,Ehm, pekné tetovanie. to si si kedy dal?"zakecávala som. ,,Pozri sa lepšie..." zašepkal. Vzal jednu sviečku, a priblížil ju k tetovaniu. Z jeho srdca sa na mňa usmievala známa tvár... ,,Veď...to som ja!" vypískla som. Vyrazil mi dych. On ma má na hrudi...pri srdci...
,,Milujem ťa...nikdy som neprestal a ani neprestanem, nedokážem bez teba žiť, nezáleží mi na ničom inom len na tebe...Milujem ťa," vzdychol si.

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Veronica Hudson | Web | 9. prosince 2011 v 6:44 | Reagovat

Stačí veriť šugr ;) Sila pozitívnej mysle a tak ;D ..ale myslím to vážne :)

2 Dirty Whore | Web | 9. prosince 2011 v 23:17 | Reagovat

Úžasně napsané to je :) A souhlasím s Wewe, musíš věřit :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.